Marakéšska zmluva bližšie k ratifikácii

Ôsmy september, Medzinárodný deň gramotnosti, ktorý si Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) prvýkrát pripomenula v roku 1966, nás každoročne núti k zamysleniu o gramotnosti takmer 300 miliónov ľudí so zrakovým postihnutím a ďalších s poruchami čítania. Až 90 % z nich má problém dostať sa k informáciám v printovej podobe –sprístupnené je pre nich len 1 – 7 % z kvanta kníh, ktoré sú rok čo rok publikované na celom svete. Množstvo prístupných dokumentov by bolo možné podstatne zvýšiť ich cezhraničnou výmenou. Ak sú totiž knihy či iné tlačené materiály v „čitateľnom“ formáte súčasťou databázy jednej krajiny, je jednoduchšie uskutočniť cezhraničnú výmenu, ako vynakladať prostriedky na ich sprístupnenie v každom štáte zvlášť. S cieľom umožniť a hlavne rozšíriť takúto výmenu bez potreby súhlasu držiteľa autorských práv a bez dodatočných poplatkov vznikla iniciatíva pripraviť medzinárodnú zmluvu, ktorá by sprístupnenie dokumentov zabezpečila. Dobrá vec sa podarila a 27. júna 2013 bola členskými štátmi Svetovej organizácie pre intelektuálne vlastníctvo (WIPO) schválená Marakéšska zmluva.

Kniha v Braillovom písme
Foto: Kniha v Braillovom písme

Na to, aby mohla zmluva vstúpiť do platnosti, ju muselo ratifikovať dvadsať štátov (formát rtf, 43kB), čo sa 3 mesiace po uložení ratifikačných listín oprávnených strán u generálneho riaditeľa WIPO podarilo. Od 30. septembra 2016 je teda Marakéšska zmluva účinná pre štáty, ktoré ju ratifikovali. Oná dvadsiatka zmluvných štátov už teda môže pri cezhraničnej výmene sprístupnených diel postupovať podľa nej.

Ratifikácia štátmi Európskej únie s omeškaním

Dôvodom bol legislatívny spor medzi členskými štátmi a Európskou úniou, či je ratifikácia vo výlučnej kompetencii EÚ ako celku, alebo v kompetencii jednotlivých členských štátov. Vo februári 2017 rozhodol európsky súd, že ratifikácia je vo výlučnej kompetencii EÚ. Tým sa otvorila cesta k ratifikácii Marakéšskej zmluvy. Aby však mohla po ratifikácii fungovať v celej EÚ, pripravila Európska komisia návrh smernice, ktorá určuje podmienky a pravidlá výmeny medzi členskými štátmi EÚ, a návrh nariadenia, ktoré určuje podmienky a pravidlá výmeny medzi EÚ a tretími štátmi. Európsky parlament schválil 6. júla oba dokumenty v prvom čítaní. Po ukončení schvaľovacieho procesu a nadobudnutí účinnosti budú mať členské štáty EÚ 12 mesiacov na transpozíciu smernice do národnej legislatívy. Až potom zrejme dôjde k ratifikácii Marakéšskej zmluvy Európskou úniou.

Úlohou spomínaných dokumentov je predovšetkým zabezpečiť, aby boli na národnej úrovni splnené 2 podmienky, ktoré Marakéšska zmluva požaduje:

  • zaviesť výnimky a obmedzenia autorského práva povoľujúce beneficientom a autorizovaným subjektom vykonávať zmeny potrebné na úpravu diela do prístupného formátu pre osoby s poruchami čítania;
  • povoliť cezhraničnú výmenu prístupných rozmnožením vyrobených v súlade s výnimkami a obmedzeniami obsiahnutými v Marakéšskej zmluve.

Pre porozumenie zmluve a dosahu jej aplikácie sú podstatné definície, ktoré sú v nej obsiahnuté. Tieto poskytujú užitočný výklad: kto je oprávnený využívať výnimky a obmedzenia (beneficienti), čo môže byť sprístupnené (diela) a do akých formátov môžu byť tieto diela upravené (rozmnoženiny v prístupných formátoch).

Oboznámte sa s definíciami, ako sú sformulované v smernici a v nariadení. formát rtf, 52kB

Sme veľmi radi, že táto legislatíva otvára dvere pre rýchlu ratifikáciu Marakéšskej zmluvy Európskou úniou. Vďaka nej bude pre neziskové použitie slúžiace nevidiacim a slabozrakým osobám a osobám s ďalšími poruchami čítania cezhraničná výmena sprístupnených kníh, ktoré sú chránené autorským právom, legálna bez potreby súhlasu držiteľov autorských práv. Súčasne však musíme vyjadriť ľútosť nad tým, že táto legislatíva dovoľuje členským štátom EU zaviesť platenie kompenzačnej náhrady držiteľom autorských práv. Považujeme to za rozpor s jasným cieľom Marakéšskej zmluvy.

Nevidiaci ľudia musia zápoliť s knihami v neprístupných formátoch, špeciálne v prípade vzdelávacích materiálov, kde neprístupnosť neustále narastá. Usporiadanie do stĺpcov, grafy, obrázky, animované bubliny a ďalšie prostriedky zvyšujúce vizuálnu atraktivitu zatiaľ bez rozsiahlych znalostí, fantázie a skúseností nemôžu byť nevidiacim osobám sprístupnené. Neexistuje technický nástroj, ktorý by tieto nevyhnutné ľudské zdroje nahradil. Týmito zručnosťami disponujú práve neziskové organizácie poskytujúce služby nevidiacim zákazníkom. V článku 21 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím sa uvádza, že prístupné informácie musia byť dostupné bez zvýšenia ceny. Preto akákoľvek cena, poplatok alebo prípadný doplatok za výrobu prístupného formátu, ktoré navyšujú regulárnu cenu, porušujú článok 21 Dohovoru. Zabezpečenie prístupnosti dokumentov je podľa nášho názoru základnou povinnosťou ich vydavateľa, potom však nezostáva žiadny priestor na čokoľvek okrem regulárnej ceny na štandardnom trhu.

Pri transpozícii tejto EÚ legislatívy do národných zákonov členských štátov musíme dôrazne pôsobiť proti implementácii tejto neférovej kompenzačnej schémy. Neodôvodnene sa označuje ako kompenzačná schéma, lebo neexistuje žiadna ekonomická strata na kompenzovanie a vlády nikdy nepreukázali poškodenie vydavateľov sprístupnenými dielami.

Na Slovensku nie sú poskytované žiadne kompenzácie vydavateľom za sprístupňovanie ich diel a veríme, že možnosť zaviesť takéto kompenzácie nebude u nás využitá. Sú však štáty, kde kompenzácie existujú a priemyselným lobistom sa podarilo presadiť ich povolenie, čo je v rozpore nielen s Marakéšskou zmluvou, ale aj s doteraz deklarovanými stanoviskami Európskeho parlamentu a Európskej komisie.