Výstupy

Tu sa nachádzajú správy a články z YALTY

Výstupy

Správy z YALTY

Mládežnícke aktivity sú v plnom prúde. Čomu sa vlastne naši „yaltáci“ venujú? Presne takým veciam, ktoré by ste možno práve od tejto skupiny vôbec nečakali – veď pozrite.

Banská Bystrica:

V tomto kraji už bolo uskutočnených niekoľko workshopov zameraných na informovanie o zrakovom postihnutí. Zároveň si mladí ľudia zahrali aj bowling, počas ktorého bol samozrejme priestor aj na priateľské rozhovory. S aktívnym zapojením dobrovoľníkov sa začiatkom júna uskutočnila víkendovka, na ktorú banskobystrický kraj pozval mladých ľudí z celého Slovenska. A verili by ste, že nevidiaci tu dokonca jazdili na motorke?

Stretnutie Yalťákov na Krajskom stredisku v Banskej Bystrici
Foto: Stretnutie Yalťákov na Krajskom stredisku v Banskej Bystrici

Dobrovoľníčky projektu YALTA na Krajskom stredisku v Banskej Bystrici
Foto: Dobrovoľníčky projektu YALTA na Krajskom stredisku v Banskej Bystrici

Zimný biatlon, motorky aj sviečky - YALTA víkendovka, Banská Bystrica, jún 2017

Nitra:

Výchova a výcvik vodiacich psov, virtuálne lietanie pomocou PC hry Eurofly a turnaj v aplikovanom stolnom tenise (Showdowne) tvorili aktivity nitrianskych mládežníkov. Taktiež majú za sebou už aj víkendovku, počas ktorej prekonávali hranice prostredníctvom rôznych zážitkových hier a jazdy na motorkách.

Prvé stretnutie k projektu YALTA v Nitre
Foto: Prvé stretnutie k projektu YALTA v Nitre

Stretnutie k projektu YALTA na Krajskom stredisku v Nitre
Foto: Stretnutie k projektu YALTA na Krajskom stredisku v Nitre

Modelovanie z plastelíny na nitrianskej víkendovke
Foto: Modelovanie z plastelíny na nitrianskej víkendovke

Prešov:

Prešovskí mládežníci do svojich aktivít vtiahli aj mladých nevidiacich a slabozrakých z Košíc. Toto spojenie prinieslo viaceré nové nápady, pokračovanie v uskutočňovaní zážitkových workshopov o živote so zrakovým postihnutím na základných a stredných školách a napríklad aj spoločnú účasť na zábavnom pub kvíze.

Život na vlastné tri(č)ko si mladí lídri vyskúšali počas ďalšej celoslovenskej víkendovky.

Osvetový workshop na Súkromnej SOŠ Bukovecká v KE
Foto: Osvetový workshop na Súkromnej SOŠ Bukovecká v KE

Prespávačka na pankáčov
Foto: Prespávačka na pankáčov

Prešovská víkendovka v Bardejove
Foto: Prešovská víkendovka v Bardejove

Život na vlastné tri(č)ko - YALTA víkendovka, Prešov, júl 2017

Bratislava:

„Zrkadlo, zrkadlo povedz mi ...“ Mladé dámy z Bratislavy sa venovali pod odborným vedením profesionálnej vizážistky aj svojmu výzoru. Okrem toho mládežníci s nadšením sadli do člnov a neváhali splaviť Karloveské rameno Dunaja. Kľúče a rébusy či zákony fyziky bratislavská skupina riešila v Únikovej miestnosti a vo Vedeckom interaktívnom centre VIDA.

Víkendovka v duchu „Staraj sa“ mala za cieľ motivovať mladých ľudí k tomu, aby sa starali o iných (napríklad prostredníctvom dobrovoľníckej pomoci) a o okolie.

Príprava kávy s Filipom
Foto: Príprava kávy s Filipom

Spoločná fotka pred splavom
Foto: Spoločná fotka pred splavom

Aby nebola v Brne nuda

Spoločná fotka z Unique Room s helmami ako čiapkami
Foto: Spoločná fotka z Unique Room s helmami ako čiapkami

Víkendovka - Liptovský Ján alebo Yalta zase zdraví - YALTA víkendovka, Bratislava, august 2017

YALTA očami yalťákov

Zimný biatlon, motorky aj sviečky

(YALTA víkendovka, Banská Bystrica, jún 2017)

Zorganizovať víkend pre dvadsať ľudí, vybaviť hostí a celé to spraviť tak, aby sme minuli čo najmenej peňazí. Sám by som sa na to nikdy nedal, lebo mi chýba organizačný talent a schopnosť predvídať. Našli sa však ľudia, ktorí sa do toho pustili a výsledok nás všetkých príjemne prekvapil. O projekte YALTA sa dosiaľ písalo v súvislosti so školeniami, dobrovoľníctvom, projektmi a víziami. Všetko veci, ktoré navonok nevidno. Sám som do tohto procesu vstúpil až takmer ku koncu. Počas piatkových popoludní sme sa stretávali v Krajskom stredisku ÚNSS v Banskej Bystrici. Atmosféra bola veľmi priateľská. Odborníci by to opísali ako využitie metódy Openspace v praxi. V skratke poviem, že to formou pripomínalo skôr posedenie pri čaji. Koláče, ovocie, pizza, káva a k tomu družná debata. Treba však dodať, že aj bez rokovacieho poriadku sme dokázali vymyslieť, ako budeme robiť prezentácie života nevidiacich na školách a tiež zorganizovať prvú víkendovku.

Penzión Slniečko v Tajove sme začali zapĺňať v piatok podvečer. Dvadsiatka mladých ľudí z okolia Bratislavy, Košíc a Banskej Bystrice. Prvý večer by sa dal označiť za zoznamovací. Ale keďže sme sa väčšinou poznali, od zoznamovačky sme plynulo prešli k opekačke.

Víkendovku sme vymysleli tak, že naraz bolo viacero workshopov alebo tvorivých dielní a každý si mohol vybrať, či bude celý čas na jednej aktivite, alebo stihne vystriedať všetko. Ja som začal sobotné ráno na workshope o bylinkových čajoch. Naša dobrovoľníčka Karin priviedla svoju starkú, ktorá bylinky zbiera a všeličo si o nich študuje. Mnoho ich priniesla aj so sebou, takže sme si mohli ohmatať listy skorocelu, popritom popíjať bazový čaj a počúvať overený recept na sirup, ktorý spoľahlivo odoženie všetky kliešte.

V sobotu ráno nás navštívil Dušan Šimočko. Ten sa venuje zimnému biatlonu. A hoci už bolo vonku dosť teplo, vyskúšali sme si lyžovanie korčuliarskou technikou i streľbu. Simulovaná streľba má oproti tej skutočnej mnoho výhod. Dá sa robiť vnútri, puška je ľahšia, no a keď nevidiaceho vedie skúsený športovec, aj do terča sa triafa akosi ľahšie. Taký Lukáš sa hneď zasníval a už rozmýšľal, či by sa dala laserom upraviť poľovnícka puška, s ktorou by sa potom vybral do hory uloviť nejakého jeleňa.

V sobotu doobeda som ešte stihol aj tvorivú dielňu s Karin. Tá sa od svojej mamy naučila servítkovú techniku a teraz ju učila nás. Bežne sa nepúšťam do podobných ručných prác, ale povedal som si, že skúsiť to môžem. A tak som sa celý zababraný od lepidla rozprával s bývalou spolužiačkou Jankou, ktorú som už dlho nevidel. Ani neviem ako, už bol obed.

Popoludní k nám prišli dobrovoľníci a pracovníci zo Slovenského Červeného kríža. Vysvetlili nám, ako podať prvú pomoc. Priniesli aj figurínu, takže sme si vyskúšali umelé dýchanie a masáž srdca. Potom sa nás ujala Vlaďka, dobrovoľníčka a asistentka v jednom. Vyskúšali sme si výrobu sviečok. Niektorých to tak uchvátilo, že si vypýtali hneď niekoľko plástov. Martin sa napríklad neuspokojil s klasickým kruhovým tvarom, ale skúšal vyrobiť sviečku v tvare šesťuholníka.

Aby sme to mali pekne stereo, po rannom zimnom biatlone sme sa večer presunuli na Sibír. Navštívila nás výskumníčka Kamila Borseková. Rozprávala o niekoľkodňových cestách vlakom, ale aj o tom, že v Rusku si aj cez zimu radi dajú zmrzlinu. Ich najobľúbenejšie jedlo je kôpor, dokonca ho dávajú aj do kávy.

Ak môžu nevidiaci strieľať, prečo by nemohli jazdiť na motorke? A tak sa v nedeľu ráno Tajovom rozliehali zvuky motoriek. Dlhé nohavice, prilba a ide sa! Samozrejme, jazdili sme so skúsenými motorkármi. S cieľom vyskúšať fakt všetko, čo sa ponúka, som sa vybral aj na motorky. Prvú časť cesty som rozmýšľal, kedy sa to skončí, či fakt nevypadnem pri prvej zákrute a ako by sa dalo vypadnúť tak, aby to malo čo najmenej následkov. Otočku naspäť sme zvládli a ja som si tiež začal cestu viac užívať.

Mnohé z toho, čo sme chceli na víkendovke stihnúť, sa tam jednoducho nevmestilo, takže už teraz sme pripravení spraviť ďalšiu. Ešte predtým však budú víkendovky robiť aj účastníci projektu YALTA z ostatných krajov.

Ondrej Rosík

Život na vlastné tri(č)ko

(YALTA víkendovka, Bardejov, júl 2017)

Staré známe „Všetky cesty vedú do Ríma“ sme v piatok 21. júla hromadne porušili. Bez trestu, dokonca s odmenou. Veľmi príjemnou, takou, ktorá dlho v pamäti nevybledne. Zo západu i z východu, severu i juhu, všetko sa to do 18.00 zbehlo do Hotela ARTIN v Bardejove, aby si pod YALTA hlavičkou užilo víkendové stretnutie pre mladých lídrov a dobrovoľníkov. Že sa vám oných 5 písmen síce zdá povedomých, ale narýchlo ich neviete dešifrovať? YALTA, rozmenené na drobné Youth Activation – Long Term Ambition a preložené Aktivizácia mládeže – dlhodobá ambícia, je medzinárodný projekt, ktorého realizáciu datuje ÚNSS od septembra 2015. Spolu so Slovinskou asociáciou zdravotne postihnutých študentov a Platformou dobrovoľníckych centier a organizácií pripravuje skupinu aktívnych mladých ľudí so zrakovým postihnutím na to, aby v budúcnosti nezaháľali a sami vytvárali možnosti a príležitosti na aktívne trávenie voľného času pre rovnako znevýhodnených mládežníkov.

Krajské stredisko ÚNSS v Prešove sa rozhodlo ozrejmiť, ako taký život človeka so zrakovým postihnutím na vlastné tri(č)ko môže vyzerať. Prvá čistá stránka, ktorú sme popisovali, mala v záhlaví „Výhody a nástrahy podnikania“. Šlo o moderovanú diskusiu s ľuďmi z našich radov, ktorí majú s podnikaním v oblasti masírovania a IT osobnú skúsenosť. Otvorene nám porozprávali, ako vyzerala ich cesta – od nápadu až k zákazníkom. Byť či nebyť rodičom? Na túto, ale aj mnohé ďalšie otázky sme hľadali odpovede počas bloku o tehotenstve a rodičovstve ľudí so zrakovým postihnutím. Na váhy si ich už kládol každý sám. Nepoviem vám, aké je skóre, ale zdá sa mi, že pri väčšine problémov, ktoré pôsobili ako poriadny strašiak, sa odrazu našlo pomerne jednoduché riešenie a mnohé naše obavy pramenia naozaj skôr z neznalosti než z nemožnosti. Popoludním nás naopak sprevádzala smrť. Barónkina smrť. A musím povedať, že všetci sme sa vynikajúco zabávali. Nie, nie sme bezcitné beštie. Len sa každý z nás v historickej budove Hrubej Bašty v Bardejove počas interaktívnej kriminálnej hry podľa vzoru tzv. Murder Mystery Parties (mimochodom, vrelo odporúčam) stal niekým z fiktívneho príbehu zavraždenej barónky a hľadali sme vraha. Predstavte si, nebol to záhradník! V nedeľu sme sa venovali Androidu, aplikáciám, ktoré nám môžu uľahčiť každodenné fungovanie, a premýšľali, aký nápis by to naše vlastné tri(č)ko mohol krášliť. Samotné nažehľovanie sme nestihli, domov sme odchádzali s návodom, ktorý si, obávam sa, každý z nás čímsi obohatí. Však ale čo? Každé vlastné tri(č)ko ako aj život v ňom je originál a každý si ho musí stvoriť sám.

Dušana Blašková

Aby nebola v Brne nuda

My, bratislavská YALTA skupinka, sme sa rozhodli uskutočniť výlet do Brna, počas ktorého sme sa niečo nové naučili a upevnili aj tímového ducha. Navštívili sme escape room a Vida park, z ktorého sme si odniesli veľa zážitkov a vedomostí.

Escape Room

Mnohí z nás sa občas vo svojich životoch cítime ako vo väzení a všetci hľadáme možnosť, ako sa z neho dostať von. My, mladí "zrakáči" a dobrovoľníci z nášho projektu YALTA, sme sa v jeden krásny slnečný deň rozhodli oživiť príbeh vojaka z vojnových čias zavretého vo väzení, ktorý túto cestu našiel. Navštívili sme Únikovú Miestnosť (escape Room) v Brne, kde sme sa vydali po jeho stopách. Vďaka tímovému duchu a našim bystrím mysliam sme sa spoločne prerozmýšľali až na slobodu.

Vyslobodenie z únikovej izby si vyžadovalo zvládnuť úlohy, pri ktorých sme museli vzájomne spolupracovať na ich vyriešení. Museli sme pri tom zapojiť viacero zmyslov. Okrem zraku sme potrebovali aj hmat, pretože niektoré časti úloh boli napísané v Braillovom písme. Takou bola napríklad krížovka. Pri inej úlohe sa musel medzi nami nájsť odvážlivec, ktorý prehľadá nádoby naplnené farbou, či sa v nich náhodou niečo nenachádza. Samozrejme, že v nádobách sme objavili kľúč. Kľúče, zámky, kódy či množstvo nepriamych odkazov dotváralo príbeh. Ponamáhali sme si aj sluch, pretože z jednej zo skríň sa ozývali hlásenia, ktoré boli ťažko zrozumiteľné. Pri riešení úloh nám boli užitočné aj znalosti z literatúry, ale hlavne sa nám veľmi zišla schopnosť logického myslenia a dôvtip.

S naším vyslobodením to vyzeralo kadejako. Najprv sa zdalo, že plnenie a odhaľovanie úloh nám ide veľmi rýchlo, čím sme si vytvárali veľký náskok. K niektorým úlohám sme sa však museli vrátiť viackrát, pretože na ich význam sme prichádzali až postupne. A aj keď sa nám občas zdalo, že riešime úlohy v chaotickom poradí, nakoniec vysvitlo, že práve v zdanlivom chaose sa ukrýval poriadok. V jednom momente sme sa však ocitli v patovej situácii. Objavili sme totiž deväťmiestny kód, ktorý sme najprv nevedeli použiť; neskôr sme ho skúsili zadať na telefóne, no ten mlčal. Už sa zdalo, že nádej na vyslobodenie sa rozplýva, no napokon nás duchaprítomnosť jednej našej "Yalťáčky" vytrhla z beznádejného stavu. Jej pokus ešte raz zadať kód (mimochodom, na starom telefóne s vytáčacím číselníkom) priniesol úspech a zo slúchadla sa ozval hlas, ktorý oznamoval kód na otvorenie ďalšej zámky. Mohli sme pokračovať v riešení ďalších úloh, ktoré nás priviedli až k otvoreniu hlavných dverí. Podarilo sa nám vyslobodiť, a to aj bez pomoci, v stanovenom čase.

Po vyslobodení z Únikovej miestnosti sme si cestou popozerali a pochytali rôzne pamiatky mesta, ako napríklad reliéfnu mapu starého Brna, orloj či sochu gigantického koňa, až sme sa dostali k ďalšiemu cieľu nášho putovania.

Vedecké interaktívne centrum VIDA

Architektonicky veľmi zaujímavá budova nás doslova vtiahla do svojich útrob vchodom v tvare veľkého chobota. Vo vnútri na nás čakalo vyše 150 interaktívnych exponátov, vďaka ktorým môžu návštevníci lepšie porozumieť svetu okolo seba a prostredníctvom fyzikálnych pokusov lepšie porozumieť princípom jeho fungovania. Unikátna expozícia je rozdelená do štyroch hlavných tematických sekcií: Planéta, Civilizácia, Človek a Mikrosvet.

Množstvo zaujímavých exponátov nás vtiahlo do vedeckého sveta, v ktorom sme sa však nestali iba vedcami, ale aj skúmavými deťmi. Začalo sa to hneď, ako sme vstúpili do vnútra a našu pozornosť upútala obrovská centrifúga – guľatá miestnosť, vo vnútri ktorej sa priamo v strede nachádzalo držadlo, ktorého sme sa mohli všetci chytiť. Celá miestnosť aj s nami vo vnútri sa začala pomaly otáčať a jej rýchlosť postupne naberala obrátky. My sme však zväčša neboli príliš poslušní a pustili sme sa držadla. Behali sme po krútiacej sa miestnosti v smere krútenia aj v protismere, skákali sme a ohadzovali sa mäkkými penovými loptami. Skrátka, vypustili sme z klietky naše „detské ja“ a vyskúšali sme si, aké to je, vystaviť svoje telo rotačnej sile.

Ako sme sa ďalej prechádzali po priestoroch VIDA parku, objavovali sme rôzne atrakcie, vďaka ktorým sme si mohli vyskúšať, aké je to byť uprostred zemetrasenia či tornáda. Dokonca sme sa stali takmer "bohmi" a ovládli sme dážď. Dostali sme spŕšku vody, ktorú sme si sami spustili jediným potiahnutím takého pekného korálikového špagátu. Na milovníkov bubliniek tam čakalo hneď viac spôsobov, ako si ich môžu vytvoriť v rôznych veľkostiach. Taktiež sme mohli sledovať a počuť tlkot nášho srdca a zmrazili sme svoje vlastné tiene, aby sme tak mohli ostať nezabudnuteľnými. Vyskúšali sme si poskladať živočíšnu a rastlinnú bunku, pričom sme oprášili naše školské vedomosti. Tie sa nám zišli aj pri zapájaní elektrických obvodov, keď sme sa stali "tvorcami svetla", ale aj pri skladaní svetadielov z plastových častí, ktoré nám vytvorili reliéfny obraz starobylej planéty Zem. Stali sme sa aj vládcami rieky a vyskúšali sme si, ako ovládaním jej toku môžeme spôsobiť či zastaviť povodeň. Naše drahé lektorky si vyskúšali, aké je stáť pred kamerami a byť rosničkou hlásiacou počasie. Vo vedeckom parku VIDA bolo obrovské množstvo zaujímavých atrakcií, avšak tou najzaujímavejšou by bol určite bicykel idúci po lane. Práve ten bol však neprístupný, takže sme si ho nemohli vyskúšať.

Naša návšteva vo Vide bola zábavná a interaktívna, získali sme veľa vedomostí a hlavne sme obohatení o praktické skúsenosti a realistické zážitky. Veď kto si len tak, v jeden deň, zažije tornádo, hmlu, povodeň či zemetrasenie?

Michaela Kelemenová, Lucia Kelemenová, Martin Foltín

Víkendovka - Liptovský Ján alebo Yalta zase zdraví

(YALTA víkendovka, Bratislava, august 2017)

Je za nami posledná víkendovka z dobre známych Yalta akcií. Začiatkom augusta sme sa všetci znova stretli v Liptovskom Jáne, kde sme vlastne i začali s prvotnými školeniami. Nostalgiu po týchto prvých spoločne prežitých chvíľach bolo cítiť iba po príchode, lebo program nám hneď priniesol nové zážitky.

Celý víkend sa niesol v duchu „Staraj sa“, či už o seba, o iných, alebo o okolie. Niekde v prípravných papieroch som videla, že naším cieľom je viesť našich mladých účastníkov ku občianskej a komunitnej angažovanosti. Zo začiatku som myslela, že to bude ďalší ušľachtilý a hlavne nedosiahnuteľný cieľ našej spoločnosti. Nakoniec ma samu prekvapilo, že po istých prednáškach som sa sama cítila namotivovaná. Prešlo už niekoľko dní a stále cítim potrebu niečo urobiť, či už pre najbližších, alebo pre širšiu spoločnosť.

Začali sme piatkom. Ten sa po nekonečnom a prepotenom cestovaní naším národným dopravcom začal večerou. Prepáčte, ale nedalo by mi nespomenúť aj naše úžasné jedlo a tetu čašníčku, ktorá nám rada nabalila „po kive“, ak sme náhodou niečo nestihli zjesť. Ďakujeme, ak čítate. Nasledoval program v podobe tradičného privítania, zoznámenia sa navzájom a pravidlami skupiny, ktoré som mala na starosť. Bála som sa, že pri mojom vedení nebudú, ani pravidlá, a ani skupina, čo sa našťastie nestalo. Večer bol zakončený veľkolepým kvízom STAR ajs, ktorý obsahoval niekoľko kategórii. Ako ochutnávky potravín, hádanie zvučiek z hymien rôznych štátov, rôznorodých aktivít ako napríklad stavanie čo najmenšieho lietadielka, či viac-menej obyčajných vedomostných otázok. Zaujímavou kategóriou boli tiež odborné príslovia. Tu je jedno na uhádnutie: „Prenos informácie od jedinca s kalorickým deficitom k jedincovi s kalorickou potrebou už saturovanou je blokovaný“ Uhádli ste?

Sobota sa začala hrou na zraneného, ale nebola to len tak obyčajná prvá pomoc. Inštrukcie nám hovorili o presných pravidlách, podľa ktorých sme museli vlastnoručne vyrobiť nosidlá, dlahu, alebo nám hovorili ako nakladať s raneným. Po tejto aktivitke nás čakal workshop o dobrovoľníctve. Sestry Kelemenové nám predstavili všetky možnosti, ktoré ako študenti, či neštudenti máme. A taktiež nám povedali svoje plány, ktoré majú a.k.a. portugalské dobrodružstvo. Medzitým nám porozprávala i Ninka, dobrovoľníčka z Nitrianskeho kraja, o svojom pláne ísť dobroslúžiť do Afriky. V tejto téme pokračovala Zuzka taktiež dobrovoľníčka, ale z nášho kraja. Ktorá nám povedala o dobrovoľníctve na Slovensku a o tom, že pomôcť niekomu nie je žiadna veda. Treba mať iba ochotu obetovať nejaký ten čas a jasný cieľ, ktorí budú zdieľať i vaši spoludobrovoľníci. Pritom nám povedala o tom ako niekoľkokrát do roka chodia s kamarátmi do detských domovov robiť pre deti program. Po nej sa i Tímea podelila o svoje skúsenosti s dobrovoľníctvom v zahraničí. Strávila 8 mesiacov v Grécku a venovala sa deťom s viacnásobným postihnutím.

Po tomto bloku o pomoci pre ľudí sme sa poobede presunuli k pomoci pre zvieratká, čo sme si predviedli návštevou kontaktnej ZOO v Liptovskom Mikuláši. Bol síce trocha sparný deň, a tak veľa zvieratiek oddychovalo v tieni. Ale aj cez túto prekážku sme zistili, že klokan má srsť na dotyk ako obyčajný psík a malý medveď ako chlpatý koberec. Taktiež sme zistili, že opice majú medzi sebou hierarchiu, a ak porušíte čo i len ponúknutím dobroty nižšie postavenej v ich klane tak vás môžu napadnúť. A ja osobne som sa naučila, že nemáme súdiť zvieratá podľa výzoru, čiže nie každé zviera, ktoré na vás divno zazerá chce na vás zaútočiť. Deň sme zakončili návratom do detských čias, čiže čvachtaním sa v bazéne a hrami, s ktorých mňa zaujal adaptovaný Twister. Ide o hru, pri ktorej umiestňujete svoje ruky a nohy na rôzne farebné plochy vyznačené na väčšom hracom poli. V našom prípade sme namiesto farieb mali na hracom poli rôzne kusy látok ako rifľovina, deka a ďalšie materiály.

Oficiálne zakončenie programu ako i týchto našich Yalta aktivít sa udialo v nedeľu, ale ešte predtým si pre nás Maťo Foltin pripravil workshop o vôňach. Povedal niečo z teórie parfumov. Ich výroba sa rozdeľuje na dva smery: americký, ktorý sa zaujíma o obsah vône a francúzsky, ktorý sa orientuje skôr na konečný výsledok. Dal nám zopár praktických rád (napríklad, že parfum s nohavicovým kostýmom pôsobí striktne), ale i osobné skúsenosti, čo sám preferuje a podľa čoho by sme si my mali vôňu zvoliť. To sme snáď aj nakoniec využili, lebo domov sme každý odchádzali so suvenírom vo forme vzorky nejakého parfumu. Celkovo hodnotím, že táto akcia bola zaujímavá a ďakujem všetkým účastníkom.

Mária Cvečková

Príručky YALTA

Príručka pre mladých lídrov, formát pdf, 2MB
Príručka pre mladých lídrov - tlačová verzia, formát pdf, 13,8MB

Príručka pre pracovníkov s mládežou, formát pdf, 1,8MB
Príručka pre pracovníkov s mládežou - tlačová verzia, formát pdf, 13,8MB